reklama

Elektronické kolky - Slovensko na ceste k elektronickému Kocúrkovu?

Nedávno sa na verejnosť dostali prvé informácie o utajenom projekte „elektronických kolkov“. Nezmyselnosť navrhovaného riešenia je evidentná, navyše je podozrivé priame zadanie Slovenskej pošte a.s., známej aj častými výpadkami informačného systému. Vo svetle rozpačitého finále projektov OPIS tak Slovensko definitívne smeruje k elektronickému Kocúrkovu, ktoré bude ešte dlho zdrojom veselosti u našich susedov.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (6)

Začiatkom decembra 2012 prebehlo v tichosti (nezverejnené na portáli) bleskové (5 dní) medzirezortné pripomienkovanie novely zákona č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch a niektorých ďalších zákonov (najmä zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov) - zjednodušene povedané „novela o elektronických kolkoch". Krátko nato (ale aj predtým - v polovici októbra) sa v tlači objavili bližšie informácie, ako majú nové elektronické kolky vyzerať a fungovať. Príspevky v diskusiách pod článkami sú veľmi trefné a ukazujú, že Slováci „nie sú úplne blbí", ale nič to nemení na hrozbe, že navrhované nezmyselné riešenie sa nakoniec stane realitou, za ktorú my všetci zbytočne zaplatíme mnoho miliónov euro a ktorá nám nadlho skomplikuje život.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Kolky a e-kolky

V prvom rade - kolky sme doteraz mohli nájsť len na dráhe v kolkárni. Na pošte sme kupovali kolkové známky, ako to definuje aktuálne platné znenie zákona o správnych poplatkoch. Neobsahuje síce definíciu, čo kolková známka je, ale z praxe poznáme, že ide o prenositeľnú ceninu, ktorá je ochrannými prvkami chránená proti kopírovaniu a falšovaniu. Znehodnotenie kolkovej známky býva odtrhnutím kupónu od samotnej známky, nalepením oboch častí na príslušné dokumenty (napr. žiadosť a rozhodnutie) a opečiatkovaním. Znehodnotenie bráni neoprávnenému opakovanému použitiu kolkovej známky, teda „okrádaniu štátu o správny poplatok". Celkovo ide samozrejme o prekonaný a nákladný spôsob platby úradných poplatkov, adekvátny skôr pre obdobie čiernobieleho filmu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Navrhované znenie zákona zavádza pojem „elektronický kolok", ktorým „sa rozumie vygenerovaný unikátny číselný, čiarový alebo grafický identifikátor, ktorý obsahuje najmä hodnotu elektronického kolku, spôsob a dátum jeho zakúpenia" a ktorý „má povahu ceniny". Zo znenia navrhovanej novely aj zo zverejnených informácií to vyzerá tak, že bude taktiež prenositeľný (teda nebude viazaný na konkrétnu osobu, vlastníka) a de facto bude mať povahu elektronických peňazí (bude mať elektronickú reprezentáciu vo forme jedinečného identifikátora a bude deliteľný na menšie čiastky). Nebude však chránený proti kopírovaniu, čo je jedna z najdôležitejších vlastností elektronických peňazí. Keď si niekto skopíruje (alebo mobilom odfotí) „môj" elektronický kolok, bude ním môcť „na môj účet" platiť svoje poplatky, až „kým mi ho neminie". Hoci by som zrejme ľahko vedel preukázať, že som ho kupoval ja a dalo by sa zrejme aj dokázať, kto minul jeho hodnotu, bude zrejme obtiažne dokázať krádež a úspešne požadovať náhradu škody. Pri predpokladaných menších čiastkach človek radšej mávne rukou a pôjde znovu na poštu kúpiť si ďalší.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Nový koncept platenia poplatkov

Návrh si kladie za cieľ „etablovať nový koncept platenia správnych a súdnych poplatkov, ktorý bude zohľadňovať všetky požiadavky modernej doby, t.j. zvýšenie komfortu občana, bezpečnosť a transparentnosť systému, ako aj jeho centralizáciu a kontrolu". Pritom tento „nový koncept" neruší len zastaralé kolkové známky, ale aj bežnú možnosť úhrady správnych poplatkov v hotovosti do pokladne úradu alebo bezhotovostnou platbou na bankový účet v štátnej pokladnici - pravda, okrem obcí, miest a krajov, kde bude naopak možné platiť len týmito spôsobmi a kde elektronický kolok platiť nebude. Samosprávnym útvarom však explicitná definícia spôsobu úhrady správnych poplatkov v znení zákona znemožní použiť iný, modernejší spôsob úhrad, ktorý by si prípadne mohli zaviesť vo vlastnej réžii (keď už štát na nich nepamätá).

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Návrh novely zákona tiež ruší možnosť úhrady správneho poplatku elektronickými platbami Ústredného portálu verejnej správy, ktoré sú ešte len v štádiu prípravy. Je potom namieste otázka, na aký účel a komu vlastne bude slúžiť už pripravovaný, hoci ešte nenasadený platobný systém na ÚPVS, kvôli ktorému bolo aj novelizovaných niekoľko zákonov.

O „nový koncept" platenia poplatkov bezosporu ide, avšak o koncept, ktorý je v každom ohľade zastaralý, nezmyselný a nekoncepčný, ktorý občanom aj úradníkom skomplikuje život a prinesie množstvo nových problémov, a to všetko za drahé peniaze. V dnešnej dobe elektronických a mobilných platieb je samotný medzistupeň „kolkovej známky" úplne zbytočný. Ak sa má občanovi zvýšiť komfort, bezpečnosť a transparentnosť, mal by mať možnosť uhradiť správny poplatok jemu najvýhodnejším spôsobom - bankovým prevodom, mobilnou aplikáciou, v hotovosti, platobou kartou, zaslaním SMS alebo iným bežne používaným platobným systémom (napr. PayPal). Pritom je treba myslieť aj na ľudí, ktorí „žijú klasicky" a z ľubovoľných dôvodov elektronické prostriedky (vrátane mobilov) nepoužívajú - tí by mohli mať napríklad možnosť kúpiť si stieracie karty podobné kreditom mobilných operátorov - najmä ak by sa malo uvažovať o zrušení možnosti úhrady poplatku v hotovosti. Poplatok by mal ísť priamo na účet príslušného úradu v štátnej pokladnici, kde je už dnes centralizovaný a kontrolovateľný.

Platby správnych poplatkov alebo „tých správnych poplatkov" ?

Namiesto toho sa plánuje viazanie finančných prostriedkov na účte prevádzkovateľa systému, ktorým zo zákona má byť podnikateľský subjekt - Slovenská pošta je akciová spoločnosť, ktorej cieľom podľa obchodného zákonníka je „sústavná činnosť ... za účelom dosiahnutia zisku". Takto viazané peniaze „už nemá" občan a „ešte nemá štát", pričom nie sú takmer nijako chránené proti krádeži.

Popri samotnej nezmyselnosti celého riešenia je veľmi zaujímavý argument, ktoré viedol k určeniu Slovenskej pošty a.s. ako prevádzkovateľa: existujúce skúsenosti s predajom a distribúciou kolkových známok. Predsa pri moderných (elektronických) spôsoboch uhrádzania správnych poplatkov ide o principiálne inú kvalitu, než bol predaj a distribúcia kolkových známok. Logika argumentácie je rovnaká, ako keby bol pred cca poldruha storočím štát vývojom a výrobou automobilov poveril niekoho, kto má skúsenosti s dopravou, teda v tom čase chovom koní a prevádzkou prepriahacích staníc dostavníkov či konskou železnicou. Môžeme si celkom živo predstaviť návrh motorom poháňaného mechanického koňa, ktorý sa dá zapriahnuť do voza, ale hoci aj do koča - bolo by to (vtedajšou optikou) určite oveľa praktickejšie a flexibilnejšie riešenie než umiestnenie drahého motora priamo do voza, najmä vzhľadom na množstvo disponibilných vozov, kočov, bričiek a iných povozov, ktoré by bolo možné na rôzne účely využiť s jediným "samohybom". Je šťastím pre nás všetkých, že rozvoj automobilového priemyslu nebol vtedy v rukách štátu.

Nechcem hodnotiť existujúce elektronické riešenia Slovenskej pošty, ktoré sú určite primerané požiadavkám a podmienkam (napriek občasným výpadkom celého systému, ako tomu bolo pred pár týždňami). Jej doménou a silnou stránkou je však naďalej skôr klasické doručovanie zásielok než vývoj a prevádzka elektronických systémov. Navyše, na prevádzkovanie elektronických služieb pre občanov a verejnú správu máme špecializovanú organizáciu - Národnú agentúru pre sieťové a elektronické služby NASES, ktorej „hlavnou úlohou a predmetom činnosti ... je ... prevádzka a rozvoj služieb Ústredného portálu verejnej správy, ako základných nástrojov informatizácie verejnej správy na Slovensku" a ktorej zriaďovateľom je Úrad vlády SR. Zamýšľané elektronické úhrady správnych poplatkov pre verejnú správu teda jasne spadajú do jej pôsobnosti. V súčasnej dobe „nedostatku peňazí" je o to viac zarážajúce, že sa v tejto oblasti navrhuje iné, úplne nesystémové a predražené riešenie. Nechcem tým vôbec obhajovať históriu či aktuálny stav ÚPVS - ale je to riešenie, ktoré sme si zvolili a všetko by malo smerovať k tomu, aby bolo pre občanov a štát čo najprospešnejšie.

Kvalita obstarávania vs. obstarávanie kvality

Nezmyselnosť navrhovaného riešenia a novely zákona nastavuje zrkadlo celému systému „obstarávania" nových riešení v našom štáte. Na vývoj kvalitatívne nových riešení by človek predpokladal vypísania súťaže o najlepšiu koncepciu („súťaž návrhov"), v ktorej by firmy, ale aj školy a jednotlivci (odborníci) mohli priniesť inováciu. Realizáciu víťazného riešenia by potom nebol problém naplánovať a narozpočtovať, aby sa dodávateľ mohol vybrať vo férovej verejnom obstarávaní. Namiesto toho dnes „niekto poverený" vymyslí optikou svojich vedomostí a skúseností „nové riešenie" a hneď aj vie vypočítať, koľko to bude stáť a koľko sa ušetrí. Netreba v tom hneď vidieť zlý úmysel - stačí nekompetentnosť a neschopnosť plniť si zodpovedne svoju úlohu štátneho úradníka - zodpovedne voči majiteľom či „akcionárom" jeho „firmy", teda voči občanom a ostatným platcom daní.

Či je potom takéto zadanie (naozaj alebo len zdanlivo) podkladom pre verejné obstarávanie, alebo je rovno pridelené vopred dohodnutému realizátorovi, je už skoro jedno: za rádovo premrštené verejné prostriedky sa vyvinie nepodarok, ktorý je treba skôr či neskôr nahradiť, žiaľ, zväčša ďalším nepodarkom vyvinutým podobným spôsobom. Občas pritom nastane všeobecné zdesenie, ako môže niekto realizáciu koncepčného nezmyslu ponúknuť za tretinovú cenu. A hovorcovia ministerstiev majú neľahkú úlohu odpovedať na jednoduché otázky a obhajovať vopred schválené riešenia, ktoré sa priečia zdravému rozumu.

Hodnotenie dopadu zavedenia e-kolkov

Kuriózne je aj hodnotenie dopadov navrhovaného riešenia („samohodnotenie" predkladateľmi návrhu) - „má pozitívne vplyvy na rozpočet verejnej správy a na podnikateľské prostredie, nemá vplyvy na životné prostredie, informatizáciu spoločnosti, hospodárenie obyvateľstva a nemá sociálne vplyvy". Asi nemá význam toto hodnotenie začať rozoberať - prenechajme to radšej úsudku čitateľov a autorom kreslených vtipov či Cynickej oblude.

Predsa však aspoň jedna perlička - navrhované riešenie podľa autorov nemá „žiadny dopad na informatizáciu spoločnosti". Alebo to azda autori návrhu mysleli naozaj úprimne a povedali pravdu?

Quo vadis, Slovakia ?

Kam sa dostaneme, ak naďalej pôjdeme touto cestou? Zaostávanie Slovenska v oblasti informatizácie spoločnosti oproti ostatným krajinám a dopad tohto nedostatku na všetky oblasti života a hospodárstva sú všeobecne známe. To bol aj dôvod, prečo sme na program OPIS dostali vyše miliardy EUR z európskych fondov. Namiesto pragmatického a bleskového riešenia elektronizácie podľa vzoru európskych a aj svetových lídrov ako Estónsko alebo Rakúsko - vrátane poučenia sa z chýb minulosti a s využitím najnovších poznatkov a technológií - nedokážeme po piatich rokoch OPIS-u tieto peniaze ani len účelne využiť na primerané projekty. „Urýchlené čerpanie eurofondov" sa stáva cieľom namiesto samotnej informatizácie. V tejto situácii Cimrmanovské projekty na spôsob „elektronických kolkov" zo Slovenska neodvratne urobia elektronické Kocúrkovo, ktoré ešte dlho bude jedným z pilierov dobrej nálady ďaleko za našimi hranicami - podobne, ako boli pred pár desaťročiami „základné piliere Svetovej socialistickej sústavy".

Ale späť k elektronickým kolkom: ak má byť naozaj cieľom zefektívnenie úhrad a výberu správnych poplatkov, treba zrušiť drahé a zastaralé kolkové známky a rozšíriť ostatné zabehnuté spôsoby o jednu-dve moderné možnosti, ktorých implementácia nebude veľa stáť - napr. nasadenie bežných terminálov platobných kariet a platba mobilným telefónom. A nie vymýšľať nezmyselné riešenia, ktoré v dnešnej dobe už dávno nemajú význam.

Augustín Mrázik

Augustín Mrázik

Bloger 
  • Počet článkov:  2
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Architekt, ktorý naprojektoval a postavil len jeden dom a dve pivnice, lebo posledných 30 rokov dával prednosť IT. Kedysi rád programoval v Smalltalku, teraz má radšej smalltalk pri poháriku vínka Zoznam autorových rubrík:  IT, eGov, Privacy, eDemocracyDevín a devínsky ríbezlák

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Iveta Rall

Iveta Rall

86 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu